Náboženské dôvody
Prax moslimských žien, ktoré nosia šatky, vychádza predovšetkým z učenia Koránu, ktoré vyžaduje, aby si ženy zachovali skromnosť a zakrývali časti tela považované za súkromné-, ako sú vlasy, krk a hruď. Táto prax vyjadruje úctu a podriadenosť Alahovi; považuje sa za prostriedok na zachovanie dôstojnosti žien a ochranu ich súkromia vyhýbaním sa nechcenej pozornosti a obťažovaniu. Šatka symbolizuje, že vnútorné vlastnosti sú dôležitejšie ako vonkajší vzhľad a slúži ako dôkaz náboženskej oddanosti.
Zvyky týkajúce sa šatiek sú úzko späté s regionálnymi kultúrami. Ešte pred rozšírením islamu mali ženy na Blízkom východe tradíciu nosenia šatiek, aby sa chránili pred vetrom a pieskom. Po príchode islamu sa tento zvyk spojil s náboženskou doktrínou a vytvoril výrazný kultúrny symbol. Štýly, farby a spôsoby nosenia šatiek sa v jednotlivých regiónoch líšia-ako arabský svet, severná Afrika a južná Ázia-odrážajú kultúrnu integráciu a dedičstvo. Napríklad moslimské ženy Hui nosia v závislosti od veku zelené, čierne alebo biele šatky, ktoré symbolizujú mladosť, dôstojnosť a čistotu.
História šatky siaha až do starovekých semitských kmeňov, kde spočiatku slúžila ako ochrana pred živlami a znak kmeňovej identity. S vývojom náboženstva sa šatka postupne stala náboženským symbolom v judaizme, kresťanstve a islame. Napríklad židovský zákon vyžaduje, aby si vydaté ženy zakrývali vlasy, zatiaľ čo kresťanské ženy tradične nosia počas omše závoj. V islame sa šatka vyvinula z kmeňovej značky na náboženskú povinnosť. V priebehu histórie nadobudla aj politický význam,-ako sú mandáty a protihnutia{5}}v súvislosti so šatkami v Iráne-odrážajúce komplexnú súhru medzi náboženstvom, politikou a modernizáciou.
